marejka

Migrácia – sú obavy z nej naozaj oprávnené?

 

Maroš Marejka 

(maros.marejka@gmail.com)

 

Jednou z hlavných tém, ktorá v súčasnom období čoraz viac rezonuje spoločnosťou, je téma migrácie a prisťahovalectva. Významným podnetom k ešte širším diskusiám tejto tematiky v spoločnosti, bolo nedávne referendum vo Švajčiarsku, v ktorom bolo schválené obmedzenie počtu prisťahovalcov. Ako vychádza z oficiálnej tlačovej správy Švajčiarskej ľudovej strany [5], ktorá bola iniciátorom tohto referenda, konkrétna výška prisťahovaleckých kvót bude brať do úvahy primárne ekonomické záujmy Švajčiarska. Pričom táto silno nacionalistická strana argumentovala tým, že už nebudú akceptovať neustále zvyšovanie cien na trhu realít, oberanie práce pre pôvodných Švajčiarskych obyvateľov, či dopravné zápchy, ktoré imigranti spôsobujú. Osobne viem pochopiť aj na základe spomínaných argumentov obavy Švajčiarov a teda aj výsledok tohto referenda. Na druhej strane sa mi však vôbec nepáči motív masívnej kampane, ktorou táto politická strana komunikovala problém migrácie do ich krajiny. Bola totiž v nej zobrazovaná silueta zahalenej ženy, vedľa nej bola umiestená prudko stúpajúca štatistická krivka a otázka: „Čoskoro milión moslimov?“. Domnievam sa, že toto nie je adekvátny a humánny štýl kampane voči závažnej tematike spoločnosti. Používam schválne slovo tematika, pretože osobne nevnímam migráciu ako nejakú problematiku. Aj keď do istej miery problémom môže byť. No súčasne do istej miery môže byť aj prínosom. Je teda strach Švajčiarov a celkovo spoločnosti z migrácie skutočne oprávnený? Má migrácia pozitívne alebo negatívne dopady pre spoločnosť? Prečo ľudia vlastne migrujú? A koľko je aktuálne vo svete migrantov?

Pozrime sa najskôr na to, čo to migrácia vlastne je, ako sa postupom času vyvíjala a aká je jej história. Migrácia je rozsiahly zoznam javov a činností, ktoré boli, sú, a pravdepodobne aj vždy budú určujúce pre život tvorstva na Zemi. Po vzniku prvotných zárodkov života v oceánoch znamenal ich presun do iného prostredia ich vývoj a zmenu na vyššiu formu. Aj v súčasnosti zvieratá a vtáci migrujú, presúvajú sa na miesta s vhodnejšími životnými podmienkami, za účelom zabezpečenia potravy a ďalšej reprodukcii svojho rodu. Ich presnosť, načasovanosť a vo viacerých prípadoch i dĺžka migračných trás je fascinujúca. V živočíšnej ríši môžeme hovoriť o pudoch, ktorých podstatu vedci ešte dodnes skúmajú. Naopak u človeka môžeme hovoriť o cielenej činnosti. Ľudstvo sa vo svojej histórii trvajúcej niekoľko tisícročí neustále premiestňovalo a dobývalo nové a nové „svety“  [1]. Ako tvrdí Divinský, cieľom tohto dobývania obyvateľstva bolo nájsť a spoznať nové svety, ziskpráce, hľadanie novej životnej cesty, ale aj útek pred útlakom, konfliktami a vojnami [2].

Keď sa nazrieme pod pokličku histórie migrácie obyvateľstva hlbšie, zistíme, že vždy prebiehalo v určitých vlnách. Viaceré knižné monografie označujú za prvú hromadnú migráciu práve odchod Izraelčanov z Egypta, ktorý je zachytený v Biblii. Udáva sa, že išlo až o 600 000 mužov (počty žien a detí sa neuvádzajú), ktorý po 430-tich rokoch opustili Egypt. Významný slovenský odborník na sociálnu prácu Brnula považuje za prvú migračnú vlnu tzv. „veľké sťahovanie národov“, ktoré prebiehalo v 4. – 7. storočí po Kristovi. Ďalšie rozsiahle migrácie obyvateľstva boli zaznamenané napríklad po objavení Ameriky Kolombusom v roku 1493, či počas veľkej francúzskej revolúcie v rokoch 1789 až 1799.

Podľa aktuálnych štatistík Organizácie Spojených národov a Medzinárodnej organizácie pre migráciu sa nachádza v dnešnom svete približne 214 miliónov osôb definovaných ako zahraniční migranti s kvalifikovanou prognózou ich stavu na štvrť miliardy v roku 2050 [6]. Inak povedané, až každá 33. osoba planéty bude migrantom. Z uvedených prognóz demokratického vývoja svetovej populácie možno konštatovať, že ak by sa migranti spojili do jednej krajiny, vytvorili by piatu najľudnatejšiu krajinu sveta.

Z uvedených štatistických údajov je zrejmé, že v súčasnosti je vo svete viac migrantov ako kedykoľvek predtým. Naskytuje sa preto otázka, prečo v dnešnej, modernej a civilizovanej dobe plnej toľkých príležitosti vlastne tak veľa ľudí migruje? V ideálnom svete by ľudia odchádzali žiť do inej krajiny jednoducho preto, že sa im chce. V reálnom svete je však migrácia často jedným z mála riešení, ako uniknúť chudobe, neistote či ohrozeniu, ktorému sú ľudia vystavení vo svojej domovskej krajine. Najsilnejšou motiváciou migrácie, ktorú nazývame dobrovoľná, je nájsť si prácu a uživiť seba a svoju rodinu. Hnacím motorom migrácie sú teda predovšetkým neustále sa prehlbujúce rozdiely v životnej úrovni medzi rozvojovým a rozvinutým svetom. V roku 1975 bol hrubý domáci produkt vo vysokopríjmových krajinách 41-krát vyšší než v krajinách s nízkym príjmom, dnes je tento rozdiel viac ako 66-násobný. Motiváciou, prečo opustiť svoju rodinu a krajinu, tak je 20 až 30 násobne vyšší zárobok v krajine „prvého“ sveta [7].

Ako som v úvode spomínal, v spoločnosti vyspelejších a bohatších krajín panujú veľké obavy z prílevu toľkých prisťahovalcov. Najčastejšie obavy v súvislosti s migrantmi zahŕňa Philippe Legrain vo svojej knihe Imigranti, kde píše: „Ekonomické obavy z imigrácie sú založené na troch hlavných nepochopeniach: že existuje len určitý obmedzený počet pracovných miest, že imigranti a domáci súťažia o tú istú prácu, a trochu protirečivo, že imigranti často neprichádzajú za prácou, ale žiť na úkor našej spoločnosti ako paraziti“ [4].

Vo svojej knihe sa tieto názory snaží vyvrátiť. Proti obave, že existuje len istý počet pracovných miest, ktoré môžu obsadiť migranti alebo obyvateľstvo, svedčí vysoký nárast populácie a súčasný rast životnej úrovne v bohatých krajinách po druhej svetovej vojne. S nárastom obyvateľstva rastie aj počet nových pracovných miest – ľudia pracovné miesta nielen obsadzujú, ale zároveň aj pre iných vytvárajú. Ochota migrantov robiť nekvalifikovanú prácu za nižšie mzdy ako by prijali domáci vytvára pracovné miesta, ktoré by inak neexistovali. Migranti naviac zarobené peniaze míňajú a tým podporujú vznik alebo udržanie iných pracovných miest. Druhou, do istej miery mylnou predstavou je, že migranti berú prácu, ktorú by inak robilo domáce obyvateľstvo. Skutočnosť je však taká, že pracovné trhy rozvinutých krajín sú charakterizované čoraz vyššou segmentáciou na sektory pre vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov a na sektory nízkokvalifikovanej, fyzicky náročnej a zle platenej práce.

Ďalšou rozšírenou výhradou voči migrácii je vysoká cena migrácie pre sociálny systém prijímajúcej krajiny. Existujú však vedecké poznatky potvrdzujúce, že migranti nie sú záťažou, ktorú zaplatia domáci. Štúdie vo Veľkej Británii, USA, Nemecku, či Austrálii zistili, že migranti generujú v priemere väčší príjem na daniach ako spotrebujú v cenách poskytovaných služieb. Bežným vysvetlením je, že v komunitách migrantov je menej vyhrotená veková štruktúra s väčším podielom ekonomicky aktívneho obyvateľstva a vo všeobecnosti je medzi nimi tiež väčší podiel zamestnaných ľudí. Naviac, cieľová krajina nemusí platiť náklady na starostlivosť, výchovu a vzdelávanie migrantov. V mnohých prípadoch tiež nemusí znášať náklady na starostlivosť v staršom veku, keďže migranti sa často po odchode do dôchodku vracajú domov.

Je potrebné spomenúť i kultúrne prínosy migrácie. Spolunažívanie ľudí z rôznych kultúr prináša príležitosti a výzvy. V oblasti príležitosti existujú dôkazy, že spoločnosti s vysokou diverzitou môžu byť sociálne dynamické, kultúrne inovatívne a ekonomicky úspešné. Zjavné je to v prípade „globálnych miest“, kozmopolitných urbánnych oblastí, v ktorých žijú veľké množstva migrantov, vďaka čomu tieto mestá dokážu zužitkovať možnosti obchodovania, investícií alebo podnikateľské príležitosti, ktoré prináša globalizácia. Mnohí ľudia, najmä mladí, považujú tieto mestá za najzaujímavejšie a najenergickejšie miesta na život. Všetky spoločnosti sú charakterizované konfliktnými sociálnymi hodnotami a bolo by nesprávne myslieť si, že migrácia prináša napätie do komunít, ktoré by inak boli úplne harmonické. [7]

Zamýšľať sa nad otázkami migrácie v kontexte dnešnej doby, nie je vôbec jednoduché. Som človekom, ktorý sa snaží hľadať vo všetkých tematikách pozitíva, preto som aj moje úvahy smeroval k pozitívnym dôsledkom migrácie, keďže tie negatívne je počuť z každej strany. Migrácia našu spoločnosť sprevádzala počas celej našej histórie, a teda si myslím, že je prirodzené, že sa ľudia sťahujú na iné miesta. Zároveň sa domnievam, že by sa nemali vytvárať kvóty spojené s masívnymi kampaňami proti prisťahovalcom. Hoci nie som z generácie, ktorá zažila zatvorené hranice spojené s nemožnosťou presťahovať sa do iných štátov, nerád by som sa takejto doby niekedy dožil.

 

Zoznam literatury

Monografie:

[1] BRNULA, Peter. Sociálna práca so žiadateľmi o azyl a azylantmi. 1. vydání. Prešov: Akcent print, 2008. 88 s. ISBN 978-80-89295-10-4.

[2] DIVINSKÝ, Boris. Zahraničná migrácia v Slovenskej republike – stav, trendy, spoločenské súvislosti. 1. vydání. Bratislava: Friedrich Ebert Stifung, 2005. 218 s. ISBN 80-89149-04-09.

[3] KING, Russell. Atlas lidské migrace. 1. vydání. Praha: Mladá fronta, 2008. 192 s. ISBN 978-80-204-1706-0.

[4] LEGRAIN, Philippe. Immigrants. Your Country Needs Them. 1st edition. Princeton: Princeton University Press, 2007. 392 p. ISBN 978-06-911-3431-4.

Elektronické zdroje:

[5] TASR [online]. Švajčiari v referende podporili obmedzenie prisťahovalectva. Copyright © 2014 Tlačová agentúra Slovenskej republiky. [cit. 2014-05-15]. Dostupné z: http://www.teraz.sk/zahranicie/svajciarsko-referendum-pristahovalectvo/73295-clanok.html

[6] United Nations, Department of Economics and Social Affairs, Population Division. World Population Prospect: The 2008. Dostupné na: http://www.un.org/esa/population/publications/wpp2008/wpp2008_highlights.pdf

[7] GCIM [online]. Report of the Global Commision on Internation Migration. © 2010 Global Commision on International Migration. [cit. 2014-05-18]. Dostupné z: http://www.gcim.org/news/the-convergence-of-global-migration-issues-and-criminal-records-access/

 

 

ZPĚT